Blog
Spoločná domácnosť pri dedení zo zákona: tzv. spolužijúca osoba
Spoločná domácnosť pri dedení zo zákona je téma, ktorá nás v dnešnej dobe zasahuje čoraz častejšie. Akú úlohu zohráva koncept spoločnej domácnosti pri dedení zo zákona, ako sa určuje a kto patrí do spoločnej domácnosti? Aké práva majú jednotliví dediči? Odpovede na tieto otázky sú kľúčové pre každého, kto sa ocitol v rozhraní dedičského práva. V dnešnom blogu sa pozrieme na to, ako spoločná domácnosť formuje práva a povinnosti osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s poručiteľom.
Spoločná domácnosť je v Občianskom zákonníku definovaná ako domácnosť fyzických osôb, ktoré trvalo žijú a spoločne pokrývajú náklady na svoje potreby. Hovoríme tu teda o akomsi základe aj pre kritériá pri dedení zo zákona.
Podľa § 474 Občianskeho zákonníka v druhej dedičskej skupine dedia okrem manžela, poručiteľových rodičov aj osoby, ktoré žili s poručiteľom po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľa v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na výživu od poručiteľa.
Podmienky na splnenie, aby boli takéto osoby považované za zákonných dedičov, sú teda nasledovné:
- spoločné spolužitie po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa
- starostlivosť o domácnosť alebo odkázanosť na výživu od poručiteľa.
Z aplikačnej praxe a z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pojem spoločnej domácnosti a spolužitia sa má vnímať skôr podľa toho ako osoby skutočne žijú, než podľa toho, či tvorili partnerský alebo rodinný vzťah. To znamená, že nie je podmienkou, aby boli osoby v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu na to, aby tvorili spoločnú domácnosť.
Podstatné pre určenie spoločnej domácnosti je, aby tieto osoby vyjadrili vôľu žiť spolu a vzájomne si pomáhať.
Pri určovaní, či je podmienka, aby sa osoba žijúca v spoločnej domácnosti s poručiteľom starala o spoločnú domácnosť musíme brať na zreteľ aj zdravotný stav tejto osoby a jej schopnosť pomáhať v domácnosti. Teda je potrebné posúdiť jej možnosti starostlivosti o domácnosť. V zásade postačuje akákoľvek osobná činnosť tejto osoby, ktorá pomáha k udržaniu spoločnej domácnosti (napr. umývanie riadu, upratovanie, atď...).
Je potrebné uviesť, že za člena spoločnej domácnosti sa za splnenia ostatných zákonných podmienok považuje aj taká osoba, ktorá bude uhrádzať len tú časť výdavkov v domácnosti, ktorá sa týka a súvisí so stravovaním, bývaním a iné osobné potreby si bude uhrádzať sama.
Naopak v prípade, ak by bola splnená iba podmienka spoločného spolužitia po dobu jedného roka a podmienka starostlivosti o domácnosť alebo podmienka odkázanosti na výživu od poručiteľa by nebola splnená, nie je možné hovoriť o spoločnej domácnosti. To znamená, že samotný fakt, že osoby žijú počas obdobia dlhšieho ako jeden rok pod „jednou strechou“ ešte neznamená, že tvoria spoločnú domácnosť. Pre jej vznik je potrebné, aby okrem spoločného bývania existovala aj vzájomná starostlivosť o domácnosť (napr. uhrádzanie výdavkov na spoločnú domácnosť, hospodárenie s financiami spoločnej domácnosti, upratovanie, varenie a iné činnosti, ktoré patria do bežného života v domácnosti) alebo odkázanosť na výživu od poručiteľa.
Spoločná domácnosť pri dedení zo zákona je otázka, ktorá sa dotýka nás všetkých a zasahuje do našich životov. Téma spoločnej domácnosti pri dedení zo zákona je dnes viac než len právny koncept – je to realita, ktorá ovplyvňuje mnohé životné situácie. Dôležité je, že nie je potrebné, aby boli osoby v oficiálnom vzťahu; kľúčová je ich vôľa žiť spolu a vzájomne si pomáhať. V konečnom dôsledku nás táto téma učí, že vzťahy a podpora v domácnosti môžu mať rovnako veľkú hodnotu.
Zdroje:
- Občiansky zákonník
- Komentár k Občianskemu zákonníku
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/158/2019
- Rozhodnutie Krajského súdu Prešov 26Co/9/2023