Blog
Odstúpenie od zmluvy versus odstupné
Viete, aký je rozdiel medzi inštitútom odstúpenia od zmluvy a zrušením zmluvy zaplatením odstupného? Aké podmienky musia byť dodržané, aby ste dané inštitúty mohli využiť? To všetko a ešte viac vám prinášame v nasledujúcom blogu.
Na úvod je vhodné povedať, že obidva inštitúty predstavujú spôsob, akým dochádza k zániku nesplneného záväzku, pričom ich právna úprava je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý jedna zmluvná strana adresuje druhej zmluvnej strane, pričom tak môže urobiť iba v dvoch prípadoch. Buď v prípade, kedy to ustanovuje zákon, alebo keď tak ustanovuje zmluva. Právna úprava Obchodného zákonníka dovoľuje zmluvným stranám, aby si v zmluve dohodli, v akom prípade vznikne strane nárok na odstúpenie od zmluvy.
Ak ide o zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy, tie sa spravidla viažu na porušenie istej povinnosti zmluvnou stranou. Porušením povinnosti pre tento účel rozumieme napríklad omeškanie dlžníka, omeškanie veriteľa či vadné plnenie. Na to, aby bolo odstúpenie od zmluvy platné, musí byť oznámené druhej strane bez zbytočného odkladu, po tom čo sa oprávnená strana dozvedela o podstatnom porušení povinnosti. V prípade nepodstatného porušenia povinnosti môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť, ak poskytne povinnej strane dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, v rámci ktorej povinná strana svoju povinnosť nesplní.
Odstúpenie od zmluvy má za následok zánik zmluvy, ako aj zánik všetkých práv a povinností oboch strán zo zmluvy. Ak však pred odstúpením od zmluvy poskytla jedna strana plnenie druhej, strana, ktorá plnenie prijala, ho musí vrátiť. Ak by tak neurobila, išlo by o bezdôvodné obohatenie. K zániku zmluvy dochádza momentom, keď je odstúpenie od zmluvy doručené druhej strane.
Na druhej strane inštitút odstupného je síce pojmologicky veľmi podobný, avšak predstavuje niečo celkom odlišné. Vo všeobecnosti ide o dohodu strán o zrušení zmluvy bez toho, aby muselo dôjsť k porušeniu povinnosti niektorou zo strán. Základnou podmienkou je však to, aby bolo takéto dojednanie obsiahnuté v zmluve, v ktorej musí byť stanovená taktiež presná výška sumy, ktorá predstavuje odstupné. Napríklad, keby ste mali v zmluve dohodnuté odstupné vo výške 1 000 Eur, a vy sa z hocijakého dôvodu rozhodnete, že už nechcete pokračovať v dojednanej zmluve, stačí, keď oznámite vášmu zmluvnému partnerovi, že svoje právo využívate a určené odstupné zaplatíte. Avšak, ak by ste pred využitím svojho práva prijali plnenie záväzku alebo jeho časti od druhej strany, nemáte už nárok takýmto spôsobom ukončiť zmluvu. Využitie inštitútu odstupného spôsobuje rovnako ako odstúpenie od zmluvy zánik všetkých práv a povinností oboch strán zo zmluvy.
Pri dojednávaní zmlúv je veľmi dôležité myslieť na množstvo situácií, ktoré môžu v budúcnosti nastať, a je dôležité poistiť sa obdobnými klauzulami pre jednotlivé prípady.
Ak by ste potrebovali akúkoľvek pomoc ohľadom prípravy zmlúv alebo s akýmkoľvek iným právnym problémom, radi vám pomôžeme. Napíšte nám na pravnesluzby@4justice.sk.
Zdroje:
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v zmysle neskorších predpisov)
