Blog
Spoločná osobná starostlivosť a jej uplatnenie v praxi
Spoločná osobná starostlivosť a jej uplatnenie v praxi
Začiatkom minulého roka (1. januára 2023) bola do nášho právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť. Pred jej zavedením poznal náš právny poriadok iba výlučnú osobnú starostlivosť (dieťa je zverené jednému z rodičov) alebo striedavú osobnú starostlivosť (dieťa je striedavo u jedného a druhého rodiča v intervaloch určených súdom). Inšpiráciou pre zavedenie tohto inštitútu boli najmä nemecký, švajčiarsky, rakúsky či český právny poriadok.
Súd môže dieťa zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov iba v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o takúto formu starostlivosti o dieťa obidvaja rodičia záujem a súhlasia s ňou, a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto zaistené jeho potreby.
Pokiaľ ide o výživné, zákon ustanovuje, že súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
Ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Zákona o rodine, ktorá tento inštitút zaviedla, cieľom tejto formy starostlivosti o dieťa je zachovať taký režim starostlivosti oň, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom alebo rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Preto je vhodná pre rodičov, ktorí spolu vedia navzájom ohľadom detí racionálne komunikovať, a ktorí zároveň nebudú žiť ďaleko od seba alebo zostávajú žiť v jednej domácnosti.
Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov. Ide teda o voľnejšiu formu starostlivosti ako už existujúce formy, ktorá sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť. V praxi pôjde najčastejšie o také prípady, kedy sa vzťahy medzi rodičmi ako partnermi síce trvalo narušili a ich partnerstvo zaniklo, ale stále sú schopní spoločne fungovať ako rodičia svojich detí s minimálnym zásahom súdu.
V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, kým pri striedavej starostlivosti postačuje súhlas jedného rodiča. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. Striedavú osobnú starostlivosť oproti tomu môže určiť aj súd.
V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom. Ak sú všetky podmienky splnené, dohodu schváli.
Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie. Najčastejšie pritom súd schváli rodičovskú dohodu o tejto forme starostlivosti, určí, že obaja rodičia sú oprávnení spravovať majetok dieťaťa a zastupovať ho a výživné spravidla neurčí.
Na záver možno konštatovať, že táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa. Je to teda progresívna forma starostlivosti o dieťa, ktorá je krokom vpred a veríme, že v praxi nájde stále častejšie využitie.
Ak potrebujete právne poradenstvo alebo zastupovanie v prípade rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, naša advokátska kancelária Vám je k dispozícii.
