Blog
Aké zmeny nás čakajú v oblasti osobných bankrotov v novom roku 2020? Budú podmienky prísnejšie?
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo na svojom webovom portáli predbežnú informáciu k pripravovanému návrhu zákona, ktorým sa bude meniť a dopĺňať zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Cieľom pripravovanej právnej úpravy je transformácia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1023 z 20.06.2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie činnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Medzi základné ciele pozmenenia danej smernice je predovšetkým:
- zabezpečiť prijatie nástrojov včasného varovania, ktoré sú spôsobilé odhaliť okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť hrozbu úpadku,
- ustanoviť rámce preventívnej reštrukturalizácie, konkurzu, oddlženia,
- nastaviť rámce reštrukturalizácie tak, aby dlžníci mohli účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štátu a zabrániť tak úpadku,
- prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní,
- upraviť prístup k oddlženiu, lehoty oddlženia a diskvalifikácie súvisiacej s oddlžením,
- prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich monitorovanie.
V zmysle vyššie uvádzanej smernice bude teda potrebné dať do súladu súčasné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii s ustanoveniami smernice, čo bude znamenať zmenu predovšetkým v posudzovaní splnenia podmienok pre povolenie oddlženia. Od marca 2017 štát výrazne poľavil v podmienkach pre účely povolenia osobných bankrotov, kedy zaviedol úplne novú právnu úpravu vo veci vyhlásenia osobných bankrotov fyzických osôb. Základnými podmienkami pre účely vyhlásenia osobného bankrotu sa tak stal (okrem dodržania poctivého zámeru) úpadok dlžníka a skutočnosť, že dlžník má vedené aspoň 1 exekučné konanie. Štát dokonca v snahe pomôcť ľudom so zbavením sa veľkého počtu exekúcii, zobral na seba bremeno platby vo výške 500,- Eur (odmena a náhrada výdavkov správcu v konaní) a dával dlžníkom možnosť tento záväzok voči štátu mesačne splácať po 14,-Eur. Ako sa však ukázalo, po 2 rokoch fungovania tejto novej právnej úpravy, systém bol nastavený tak, že dával možnosť ľuďom zbaviť sa svojich záväzkov aj v takom prípade, keď dlžníci boli schopní splácať svoje záväzky aspoň čiastočne.
Štát preto zasiahol a podmienky pre osobné bankroty v novom roku sprísni. Uvedená zmena prichádza ako nástroj na predchádzanie zneužívania osobného bankrotu pre tých dlžníkov, ktorí nemajú poctivý zámer.
Čo sa teda mení v osobných bankrotoch od nového roka?
- Požiadať o vyhlásenie bankrotu bude môcť len človek, ktorý je v exekúcii už aspoň rok.
- Po novom sa verejnosť aj veritelia dozvedia aj o podvodných bankrotoch, pretože zverejňovať sa bude aj súdne zrušenie oddlženia, ktoré je zatiaľ neviditeľné.
- Správcovia konkurznej podstaty dostanú právo prešetriť majetok dlžníka tak, aby to malo vplyv na posúdenie poctivého zámeru pri žiadosti o vyhlásenie osobného bankrotu.
Základný problém v súčasnej právnej úprave spočíva najmä v tom, že nikto neskúma pomery dlžníka, jeho majetok, záväzky a či vôbec je platobne neschopný. Práve tieto skutočnosti začali v pomerne veľkej miere napádať práve veritelia, ktorí v osobných bankrotoch po marci 2017 stratili viaceré oprávnenia oproti pôvodnej právnej úprave. Veritelia už dlho upozorňujú, že v osobných bankrotoch sa objavuje veľa špekulantov, ktorí sa zbavujú svojich dlhov len preto, že im to systém umožňuje – nie preto, že by boli v bezvýchodiskovej situácii. Banky i inkasné firmy, ktoré poznajú platobnú morálku svojich klientov, tvrdia, že aspoň tretina ľudí, ktorí zbankrotovali, dovtedy vedela svoje podlžnosti aspoň čiastočne splácať.
V zmysle uvedenej plánovanej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa ,,odstavia“ tí záujemcovia o osobný bankrot, ktorí nemajú vedené exekučné konanie minimálne 1 rok, čím sa zabraní aby šli do osobného bankrotu osoby, ktoré sa snažia ,,násilne získať exekúciu“ (napríklad neuhradením nízkej sumy za dodávku pitnej vody a podobne so zámerom získania exekúcie). V súčasnosti získaním aspoň jednej exekúcie majú dlžníci možnosť ísť do osobného bankrotu (bez ohľadu na to, aká stará je daná exekúcia) a tým sa zbaviť všetkých záväzkov. Ako pozitívum pripravovanej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii je bez pochýb aj väčšie oprávnenie, ktoré bude zákon dávať správcovi, ktorý po novom bude môcť dôslednejšie preskúmať majetkové pomery dlžníkov a tým odhaliť nepoctivý zámer dlžníka. Ako odstrašujúci účinok pre ďalších prípadných dlžníkov ,,špekulantov“ bude po novom aj verejné zverejnenie dlžníkov v Obchodnom vestníku, ktorým súd zrušil oddlženie pre nečestný úmysel, čoho dôsledkom je vrátenie všetkých dlhov dlžníkovi s povinnosťou ich zaplatenia.
Pár faktov na záver:
- Od uvoľnenia legislatívy skrachovalo skoro 35 tisíc ľudí.
- Nikto netuší, aké príbehy sú za tým, pre koľkých ľudí to bolo skutočne nevyhnutné, koľkí iba zneužili systém. Nik nesleduje, ako sa životy oddlžených zmenili, či sa správajú zodpovednejšie, alebo kumulujú ďalšie dlhy.
- Neexistuje sumár toho, koľko dlhov museli rôzni veritelia odpustiť. Inkasné firmy ešte pred letom odhadli, že môže ísť bezmála o 200 miliónov eur. Bankári prišli prinajmenšom o 75 miliónov eur. Sociálna poisťovňa takýto prepočet nemá, finančná správa hovorila v lete o 28 miliónoch eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa o desiatke miliónov eur.
- Usvedčený podvodník musí počítať aj s trestnoprávnou dohrou, hrozí mu pokuta aj trest odňatia slobody.
- Takmer všetky osobné konkurzy, viac ako deväť z desiatich, sa končia oficiálne pre nemajetnosť dlžníka, veritelia teda nedostali zaplatené nič.
- Bankári a inkasné firmy tvrdia, že aspoň tretina oddlžených vedela predtým splácať.
- Ak súd uzná, že človek skrachoval s nečestným úmyslom alebo nebol platobne neschopný, môže oddlženie zrušiť. Dlhy sa vrátia späť. Niekoľko takýchto prípadov už je a je len otázne o koľkých sa dozvieme v budúcnosti.
