Blog
Kedy reklama klame?
V trhovom hospodárstve sa každým dňom uskutočňuje čoraz väčší boj o spotrebiteľa. Jedným z najúčinnejších prostriedkov ako tento boj vyhrať je práve reklama. Podľa zákona o reklame je reklama „predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“ Teda cieľom reklamy je upútať pozornosť a vyvolať záujem potenciálneho zákazníka o daný produkt, ktorý sa musí za každú cenu predať a je častokrát úplne nepodstatné, akým spôsobom sa to dosiahne. Uvedená snaha môže prekročiť hranice prípustnosti voči inému poskytovateľovi, resp. súťažiteľovi a dokonca voči spotrebiteľovi môže pôsobiť klamlivo.
Úprava klamlivej reklamy obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vychádza z definície klamlivej reklamy obsiahnutej v smernici Rady č. 84/450/EHS v znení smernice Rady č. 97/55. Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa. Na to, aby bola reklama klamlivá, musí byť spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Teda stačí uvedenú predstavu vyvolať, pričom k oklamaniu nemusí reálne dôjsť, a zároveň zabezpečiť vlastnému alebo cudziemu podniku prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že uvedenie do omylu, resp. možné uvedenie do omylu bude väčšinou zapríčinené objektívne nepravdivou informáciou, nie je však vylúčené, že by mohlo ísť aj o pravdivú informáciu, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti môže uviesť do omylu. Rovnako však nie každá nepravdivá informácia musí nevyhnutne uvádzať adresáta do omylu, napríklad v prípade bežného reklamného zveličovania, ktoré môže bežný spotrebiteľ ľahko odhaliť.
Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, taktiež o cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, a o charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.
V neposlednom rade je dôležité spomenúť, že klamlivú reklamu v rozpore s dobrými mravmi súťažného práva je možné nielen sankcionovať, ale aj dokonca zakázať, o čom rozhoduje Rada pre reklamu, tzv. orgán etickej samoregulácie reklamy. Zároveň každý, ktorého práva boli takýmto správaním iného dotknuté, má právo domáhať sa ochrany na súde. Poškodený má možnosť požadovať od rušiteľa, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môže požadovať primerané zadosťučinenie poskytujúce sa aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
